DIGITALNA ARHIVA ŠUMARSKOG LISTA
prilagođeno pretraživanje po punom tekstu
ŠUMARSKI LIST 11-12/2006 str. 56 <-- 56 --> PDF |
K. Krapinec, M. Grubešić, V. Šegrt, K. Maričić: TROFEJNI PARAMETRI MUFLONA . Šumarski list br. 11–12, CXXX (2006), 523-531 3. Najveći udio u ocjeni trofeja ima duljina tuljca (38 %), a odmah nakon nje raspon (25 %), što sveukupno čini 63 % vrijednosti trofeja. Opsezi ukupno čine udio od 32 %, dok kvalitativne ocjene (procjenjuju se) čine svega 4 %. 4. Kod rapske populacije udio trofeja s velikim rasponom (preko 45 cm) iznosi čak 38 % te se u populaciji kao uzgojno vrijedna grla trebalo ostavljati ovnove raspona većeg od 45,0 cm. Čak 65 % odstrijeljenih grla je imalo zakrivljenost veću od 30,0 cm te bi sva grla ispod te zakrivljenosti trebalo odstrijeljivati uzgojnim odstrelom. 5. 72 % odstrijeljenih ovnova imalo je C-indeks manji od 2,5 (pravilan muflonski rog) nakon čega se može reći kako su elementi izmjere rogova u skladu s onima iz Srednje Europe. 6. Dinamika duljinskog prirasta tuljca je signifikantna i dosta visoka (R2 = 0,72; p = 0,0000). Prirast najviši u drugoj godini rasta tuljca, a u prvoj je nešto manji, a nakon toga rapidno pada do otprilike četvrte godine. Nakon toga pad više nije strm nego je do osme godine nazočan, ali slabije izražen. Ovakva dinamika karakteristična je za južne provenijencije europskog muflona. 7. Dinamika rasta opsega tuljaca pokazala je višu ovisnost od prethodne (R2 = 0,73; p = 0,0000). Ova vrijednost raste do pete godine rasta tuljca, a nakon toga opseg tuljca pada, a parabola je gotovo simetrična. 8. Oštećenost vrhova rogova najviše pokazuje ovisnost s opsegom na trećoj trećini (r = 0,81), s duljinom roga i trofejnom vrijednošću (r = 0,80) te starošću grla (r = 0,68) 9. Krivulja prirasta opsega rogova populacije s Raba u prve četiri godine pokazuje velike sličnosti s krivuljom slovačke populacije, a one zajedno, imaju veće vrijednosti od ostalih populacija. LITERATURA – References Amon, R., 1953: Muffelwild in Österreich. Der Anblick, 9: 259–262. B a n , I., T. F o d o r, G. I z r a e l , 1973. Javaslat a muflonszarv (Ovis musimon, Pall.) nemzetközi Pontozási rendszerének módositásará az ösi ti- pus megörzése érdekében. Iz Izrael, G.: A vadgazdálkodás fejlesztése 8, Nagyvadgázdalkodás Muflon, Mém vadászati és vadgazdálkodási fäosztäly. Budapest, 81–92. Ban, I., G. Izrael, 1973. Adatok a Mufloncsiga morfológial értékeléséhez, és a növekedés Törvényszerüségeinek összefüggései. Iz Izrael, G.: A vadgazdálkodás fejlesztése 8, Nagyvadgázdalkodás Muflon, Mém vadászati és vadgazdálkodási fäosztäly. Budapest, 81–92. Dobrik, J., 1991: Verbesserungen in der Zucht von Mufflonwild in der Jagdrevieren der Mittelslowakischen Staatsforste in Banská Bystrica. Folia venatoria (Polovnicky zborník, Myslivecký sbornik), 21; 89–97. Dobrik, J., 1997: Informácia o chove mufloóney zveri v reviroch Stredoslovenskych Statnych lesov. Iz Hell, P., 1997: Chov muflonej zveri na Slovensku, 65–69. F r k o v i ć , A., 1989: Lovačke trofeje, obrada, ocjenjivanje i vrednovanje – europska divljač; Lovački savez Hrvatske za uzgoj, zaštitu i lov divljači, Zagreb; 239 pp. Grubešić, M., K. Krapinec, 2000: The distribution of mouflons (Ovis ammon musimon Pall.) in the Republic of Croatia: Proceedings of the third international symposium of mouflon. Sopron, Hungary, October 27–29 2000: 162–168. Hoefs, M., 1982: Beitrag zur Morphometrie und Wachstumsdynamik der Schneke des Muffelwidders (Ovis ammon musimon SCHREBER 1782). Z. Jagdwiss. 28: 145–162. Hro m a s , J., 1978: Prirustavost muflonskih toulcú. Lesnictvi, 25 (3):269–278. Husák, F., 1986: Einige Erkenntnisse über die Entwicklung und Qualität von Mufflon-Schnecken. Beiträge zur Jagd- und Wildforschung, 14: 94–104. Jones-Mitchell, A. J., G. Amori, W. Bogdanowic z , B. Kr y š t uf ek , P. J. H. R e i j n de rs, F. Spitzenberger, M. Stubbe, J. B. M. This- se n , V. Vo h ra li k , J. Z i m a, 1999: The atlas of european mammals. Academic Press, London. Koubek, P., V. Hrabe, 1987: Kraniometrická charakteristika a dynamika rustu toulcu muflonu z chovatelské oblasti “Svitavsko”. Folia venatoria (Polovnicky zborník, Myslivecký sbornik), 17: 69–80. Lochman, J., 1979: Vorschlag zur Ergänzung der intern. Bewertungsmethode für Muffelschnecken. CIC-Symposium, Prag. Ludvig, J., 1993. Die Vererbung der Schneckenlänge beim Muffelwidder (Ovis ammon musimon Pallas). Beiträge zur Jagd- und Wildforschung, 18: 212–216. Ludwig, J., R. Peukert, 1992: Die Bedeutung der Schneckenlänge des Muffelwidders (Ovis am |